Maľovanie na telo má bohatú históriu v takmer každej kultúre sveta. Ľudia v skutočnosti maľovali svoje telá prírodnými farbivami, pigmentami, popolom a hlinou od praveku. Maľby, ktoré urobili na svojom tele, boli myslené, že majú magické sily, s ktorými by mohli odvrátiť zlého ducha alebo domorodých nepriateľov.
Používali ho aj na oslavu rôznych príležitostí alebo slávnostných obradov, ako sú svadby alebo narodenie dieťaťa, čo môžeme vidieť dodnes u domorodých obyvateľov Nového Zélandu, Austrálie, Tichomorských ostrovov a určitých častí Afriky.
S liberalizáciou myslenia a širším prijatím verejného prejavu kultúrnej slobody, najmä pokiaľ ide o nahotu, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, bola maľba na telo ako umelecká forma oživená. Dnes však prebieha debata o tom, či je maľba na telo naozaj umeleckou formou, aj keď jej praktizujúci a stúpenci o tom pochybnosti nemajú.
To je celkom zjavné nielen v salónoch a medzi umelcami, ale aj na festivaloch, ktoré sa pravidelne konajú v Spojených štátoch a v Európe. Pre týchto umelcov je ľudské telo plátno, na ktorom vyjadrujú svoj umelecký talent, myšlienky a emócie kombináciou farieb, tvarov a symbolov. Vytvárajú obrazy, ktoré čerpajú z bežného sveta alebo z vlastnej predstavivosti s nádychom abstrakcie alebo ilúzie.
V súčasnosti je to rastúci trend a stáva sa jedným z najpopulárnejších typov umenia. Zatiaľ čo iné typy skrášlenia tela ako napríklad tetovanie, ktoré má trvácnosť aj na celý život, maľovanie na telo je dočasná umelecká forma, ktorá zvyčajne trvá len niekoľko hodín. Ak sa používa henna (prírodné červeno-hnedé rastlinné farbivo), môže trvať len niekoľko týždňov. Maľba na telo alebo tvár sa robí viacerými spôsobmi a to štetcom, nanášaním rukou, špongiou alebo špeciálnou technikou pomocou striekacej pištole.
Používajú sa netoxické a zdraviu neškodlivé farby. S týmto avantgardným umením sa môžeme stretnúť na rôznych spoločenských podujatiach, festivaloch, karnevaloch a svojou výnimočnosťou dokáže okúzliť mnoho ľudí.