Veľmi aktívne deti sa za čias našich rodičov nazývali jednoducho neposedné, no posledné roky sa čoraz častejšie stretávame so skratkou ADHD, čo by sme mohli preložiť ako porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Hovoríme o správaní sa dieťaťa, vlastne poruche, ktorá nie je v súlade s inteligenciou v danom veku a vekom dieťaťa.
Hyperaktívnejší sú chlapci
Pojem ADHD bol v staršej literatúre uvádzaný ako ľahká mozgová dysfunkcia, čo v preklade znamená, že rozumové schopnosti a komplexná motorika nie sú výrazne postihnuté. Školáci s touto diagnózou sú veľmi impulzívni, hyperaktívni a majú problémy so sústredením. Rodičia sa však nemusia báť, že tieto dispozície deti získali zlou výchovou. Problémy treba hľadať v biologických podnetoch. No ak dieťa nie je liečené alebo liečba nie je nastavená správne, v jeho ďalšom živote to môže mať vážne následky. V prípade, že je u žiaka podozrenie na túto diagnózu, treba osloviť lekára –odborníka a požiadať ho o dôkladné vyšetrenie. Ide o neurológa, pediatra či psychiatra v spolupráci so špeciálnym psychológom a pedagógom. Je zaujímavé, že vo väčšine prípadov sú touto poruchou postihnutí chlapci. Jednoznačne stanoviť príčinu je dosť náročné, pretože faktorov, ktoré na to môžu mať vplyv je veľa.
Môže ísť o:
-dedičnosť
-poškodenie časti mozgu riadiacej spracovanie impulzov
-poranenia v tehotenstve alebo nejaké komplikácie pri pôrode
-znečistené životné prostredie
-užívanie drog a alkoholu žien počas tehotenstva
-strava
-poruchy metabolizmu a alergie
-prípadná otrava olovom a podobne
Odborná liečba ja najlepšia voľba
Napriek tomu, že výchova týchto detí je veľmi problematická, rodičia robia všetko preto, aby zmiernili prejavy poruchy, no neprináša to žiadané výsledky. Podľa odborníkov môže byť jednou z príčin nesprávny prístup k dieťaťu v útlom veku, ktorý je dôležitý pre vytváranie citových väzieb. V neskoršom veku sa potom nedokáže dlhšie sústrediť a ľahko ho rozptýli aj malý podnet, nedokáže samostatne pracovať, zmyslové vnímanie je otupené a problémy má aj s jemnou motorikou. Liečbu by tak rodičia nemali podceniť, aby v budúcnosti ich ratolesti netrápili vážnejšie psychické poruchy.