Kto z nás si môže povedať, že nikdy nepocítil únavu a že nemal obdobie, kedy sa nevládal ani len usmiať? Taký je život. Je to nepreskúmaná záhada a patria k nemu i obdobia a chvíle, kedy by sme najradšej len navždy zaspali. Lenže vždy sa v nás ozve ten akýsi pud, ktorý nás prinúti opäť sa postaviť a snažiť sa ísť ďalej. Pretože človek v podvedomí správne tuší a vie, že určite nastanú aj tie dni, pre ktoré sa oplatilo vydržať. Budú to dni, kedy zasa budeme radi že dýchame a môžeme byť svedkom šťastlivých a zaujímavých vecí, ktoré sa nás budú dotýkať osobne. Ak by sme boli stále šťastní a každý deň by sme mali perfektný a plný nových vecí ktoré nám doprajú priveľký pocit šťastia, časom by nás život omrzel.
Už by nás to šťastie prestalo baviť. Nebolo by to už nič nové. Práve preto zažívame obdobia, ktoré sa niekedy nedajú psychicky zniesť. No odmenou nám budú potom tie šťastné chvíľe, ktoré nás eštelen čakajú.
Ak sa u nás opäť ustaví to obdobie, kedy je úsmev to posledné čo chceme vyjadriť, to skrátka náš mozog a naša psychika oddychuje. Pokiaľ nemáme jednu vážnejšiu príčinu no i tak nás všetko akosi ubíja, to na nás len všetko doľahlo a potrebujeme si z toho oddýchnuť. Musíme si doprajať aspoň dva dni čistého pokoja a venovať sa tomu, čo nás baví, čo nás ukludní a čo nám vylepší náladu a vyčaruje konečne úsmev.
Poznáte to zrejme i Vy, kedy sú vedľa Vás ľudia, za ktorých by ste položili i život a máte ich naozaj radi, no skrátka v to určité obdobie chcete mať na chvíľu pokoj aj od nich. Skrátka každý človek potrebuje občas chvíľku čisto len sám pre seba, chvíľku súkromia. Nie, že by sme ľudí okolo nás mali radi o niečo menej, len skrátka naozaj pre svoju budúcu existenciu potrebujeme byť chvíľu sami a venovať sa iba sebe. Oddýchneme si a vzápäťi sa našim blízkym môžeme venovať opäť s úsmevom na tvári a ochotou pomáhať. Podobnou problematikou sa zaoberá i článok:
Nájdete i niekoľko bližších rád, ktoré by Vás mali postaviť časom opäť na nohy.