Občan, ktorý sa rozhodol podnikať, uskutočniť určitý projekt, potrebuje zamestnancov, ktorí by mu s projektom, prácou, či službami pomohli. Ľudia, ktorí určitú predstavu nemali, alebo ju nedosiahli, či sú celý život naučený živiť sa ručnou prácou, môžu nájsť zamestanie u týchto ľudí, ktorí projekt zrealizovali. Obaja, zamestnávateľ i zamestnanec potrebujú peniaze, aby mohli v dnešnom svete fungovať. Zamestnávateľ ťaží z nápadov a podnikania, zamestnanec zasa zo svojej práce, snahy, času, aký práce venuje. Aby neprichádzalo hneď na začiatku ko konfliktom, musí nastať dohoda z oboch strán. Zamestnávateľ určí podmienky a potencionálny zamestnanec sa k nim vyjadrí. Po vzájomnej dohode môžu ísť pracovať a zarábať spoločne.
Takáto dohoda sa definitívne uzavrie pomocou zmluvy a jej podpisu.
Obe strany následne z peňaží platia dane za to, že môžu vykonávať činnosť v danom štáte. Zamestnávateľ, pokiaľ poskytuje trvalé zamestnanie, by mal zamestnancovi platiť odvody, ako napríklad zdravotné poistenie. Ak niekto pracuje v zahraničí a trvalý pobyt a národnosť má napríklad na Slovensku, zahraničná firma neplatí odvody jeho štátu, takže peniaze, ktoré človek v zahraničí zarobí si necháva všetky pre seba a keď sa vráti do svojho štátu, musí uhradiť dlhy v zdravotnej poisťovni za dobu, ktorú nebol doma.
Doba, ktorú človek odpracuje pre zamestnávateľov vo svojom štáte sa mu ráta do dôchodku. Dôchodok môže poberať, až keď naň bude mať právo. Čiže ak dosiahne určitý vek, kedy už nebude schopný pracovať naplno.
Ročníky, ktoré majú dnes 60, 61 rokov môžu využiť možnosť ísť do predčasného dôchodku, ak dosiahnu vek 60 rokov. Mladšie generácie už pôjdu do dôchodku neskôr a tie ďalšie generácie ešte neskôr. Je to vizitka našej zlej ekonomiky a hospodárenia. Mladí občania sa dôchodku už možno ani nedožijú, preto sa odvodmi ani netrápia a chodia zarábať do zahraničia, alebo vykonávajú brigády.