Isto ste sa už stretli s týmto prirovnaním. A, čo by ste mi na to povedali – je to pravda alebo staré mamy sa pomýlili, keď to vymysleli?
Ja si myslím, že odpoveď poznáme asi všetci.
A je tá odpoveď, že všetci prirovnania, porekadlá a riekanky sa zakladajú na pravde. Pretože v minulosti sledovali všetko dôkladne a na základe toho vymysleli tieto úžasné a pravdovravné vety. Je to úžasné, akí boli dôslední a dôkladní. Dnes už nič také nemôžme vymyslieť s presnosťou, pretože doba sa mení, ale tieto vety zostávajú zaužívané a pravdivé. Aspoň zatiaľ. A ja dúfam, že to tak aj dosť dlho zostane.
Ja by som naopak povedala, že v dnešnej dobe to platí ešte viac ako v minulosti. V minulosti sa totiž brali mladí ľudia. Dnes je to skôr výnimka. Pretože väčšina dnes uteká na vysokú školu a na rodinu nemyslí. Ľudia sa berú až okolo tridsiatky, ak vôbec.
Zoberme si teda vzorovú rodinku. Manželia, ktorí majú okolo tridsiatky. Narodí sa im prvé dieťa. O nejaké dva roky neskôr sa im narodí druhé a vzhľadom na to, že si myslia, že by sa nevedeli vzdať svojho životného štandardu sa rozhodnú, že dve deti im stačia a viac už nechcú, nepotrebujú. Alebo si to podľa nich jednoducho nemôžu dovoliť. Pretože by im nemohli poskytnúť toľko finančných prostriedkov, koľko by naozaj potrebovali. Keď majú ich deti okolo dvadsať rokov, oni už majú okolo päťdesiat. Taký vek by bol vhodný, aby už pestovali svoje vnúčatá. Ale oni ešte musia chodiť do roboty a živiť svoje deti, ktoré sa rozhodli študovať na vysokej škole. Vnúčat sa dožijú najskôr, keď budú mať šesťdesiat.
,
Čo z toho vyplýva?
Takže je to typický príklad toho, že deti vyrástli a rodičia zostarli. Taký je život a tak to chodí. Nikto nebude večne mladí. A keď sa stane rodičom, začne starnúť aj on. Dodávam poznámku pre dnešnú bezdetnú dobu, že aj keď sa nestane rodičom, tak starne po tridsiatke…