Dnes si priblížime jeden film, v ktorom sú niektoré veci jednoducho nedotiahnuté do konca. Nie na úrovni, na ktorej by to zistil i neskúsený pozorovateľ, ale na úrovni, na ktorej si nedostatky všimne ten, kto sa filmom zachytenému obdobiu či oblasti venuje. Nemusíte sa obávať, nebudeme rozoberať politickým presvedčením režisérov ovplyvnené scény, kde jedni sú úplne neschopní a tupí, a druhí sú spravodliví, čestní, šikovní, príp. iba s drobnými,,ľudskými“ nedostatkami. Nebudeme rozoberať scény či časti filmu, ktoré nezodpovedajú skutočnosti z pochopiteľných dôvodov, ktoré k zmene reality donútili tvorcov snímok.
Prejdime teda bez okolkov priamo k dokonalému príkladu,,odfláknutej“ práce:
I. Film The Peacemaker (Mierotvorca): krátko pred 37. minútou nás film dovádza na predmestie Sarajeva, do Grbavice. Síce sa neuvádza dátum, ale je očividné, že ide o obdobie krvavej občianskej vojny v Juhoslávii. Porozbíjané domy, zúfalí ľudia, vrecia s pieskom okolo okien… to je autentické, to vie posúdiť aj laik. Ale kamera zrazu zablúdi do jedného z domov, kde učiteľ učí dievčatko hrať na klavíri – stále autentické, veď s príchodom vojny nekončí bežný život ľudí, a deti chodia do školy, ľudia do práce.
Ale zrazu sa herci rozhovoria, a padne kosa na kameň. V krátkych replikách učiteľa je možné bez námahy zachytiť štyri nedokonalosti, ktoré kazia scénu: Keď učiteľ povie dievčatku pri hre na klavír,,čuješ“, titulky ukážu,,listen“/,,počúvaj“. Ale to je zle. Slovo čuješ sa použije v srbskom jazyku v takejto forme iba v zmysle,,ti čuješ“ -,,ty počuješ“. Ak malo ísť, podľa titulkov, o rozkazovací spôsob,,počúvaj“, mal náš,,Srb“ povedať,,čuj“, nie,,čuješ“. Ak malo ísť o otázku,,počuješ?“, mal herec položiť otázku srbsky gramaticky správne,,da li čuješ?“, alebo nárečovo, tak, ako hovoria Srbi i Bosniaci v Bosne a Hercegovine:,,čuješ li?“. Samotné,,čuješ“ je v tomto prípade nezmysel.
Okrem tohto nedostatku vyriekol ešte tri slová, ktoré však vyriekol pravdepodobne tak, ako ich našiel v srbsko-anglickom slovníku. Čo je však chyba, lebo srbský jazyk v Bosne sa líši od toho v Srbku, teda od toho, ktorého slovná zásoba je zachytená v slovníkoch – v Srbsku sa používa ekavská výslovnosť, v Bosne používajú Srbi jekavskú výslovnosť. A tak sa zas tvorcovia filmu sekli: namiesto bosnianskosrbských slov boli použité slová spisovnej srbčiny, ktorá sa v Bosne nepoužíva. Djete – dieťa: herec však použil v Srbsku spisovné,,dete“; ďalej,,razumeš“ (rozumieš) použil namiesto,,razumješ“, takisto,,sedi“ (sadni si) namiesto,,sjedi“… celé zle. Neboli dodržané,,základné parametre“ autenticity filmu: